Posledný februárový víkend vycestovali Tatranky do českého Sliezska, kde v sobotu 22. februára nastúpili proti dievčatám FC Baníka Ostrava a o deň neskôr proti spojenému tímu dievčat Hlučína a Karvinej. Výjazdu sa zúčastnilo všetkých sedem hráčok z ročníka narodenia 2010 (Adamíková, Beňová, Barroso, Červíková, Gontková, Kocáková, Števková), päť dievčat z ročníka 2011 (obe sestry Pavlendové, Pivarčová, Šugárová, Vaneková; kvôli zraneniu chýbala Saskia Bukayová) a štyti hráčky ročníka 2012 (Brigantová, Karakačanova, Sabalová a Palášthyová).
Výprava mala zraz v piatok o 9:30 v areáli futbalového štadióna Tatranu Bzenica, kde sa dostavili všetky nominované hráčky, tréneri i ďalší členovia tímu, celkom 22 osôb. Do Ostravy sme vyrazili o 10:00 a cesta nám trvala približne štyri hodiny. Po príchode a ubytovaní v hoteli sme navštívili Majstrovská Slovenska v halovej atletike, ktoré sa v piatok konali (nakoľko na Slovensku žiadnu vyhovujúcu halu nemáme) v ostravskej atletickej hale a na ktorých v behu na 800 m štartoval len sedemnásťročný bratranec našej hráčky Karol Palášthy. Ten napriek viditeľnému vyčerpaniu v posledných dvesto metroch snáď len silou vôle uhájil tretie miesto pred finišujúcimi súpermi a získal tak bronzovú medailu. Jeho výkon tak mohol, a zrejme skutočne aj motivoval naše hráčky k neskutočnému výkonu, ktorý predviedli o deň neskôr v zápase so žiačkami Baníka Ostrava.



V stretnutí, ktoré sa začínalo v sobotu o 12:00 na ihrisku akadémie Baníka Ostrava na Šoupalke, nastúpil proti našim dievčatám mimoriadne schopný tím. Nečudo, Ostrava je centrom viac ako miliónovej aglomerácie a samotné mesto má skoro 300 000 obyvateľov. Hráčky Ostravy sú pravidelne nominované do reprezentačných výberov Česka vo všetkých vekových kategóriách. Staršie žiačky hrajú 1. moravskú ligu, ktorú minulý rok vyhrali a v tejto sezóne (po jedinej prehre so Slováckom) zimujú na druhom mieste. V dvanástich zápasoch tohto ročníka vsietili 109 gólov, inkasovali 24. Vedeli sme, že nastupujeme proti jednému z najlepších tímov starších žiačok celého Česka.
Začali sme však odvážne a v úvodných minútach sme si vybojovali dva rohové kopy. Pri druhom z nich však domáce odkopli loptu, tá sa dostala ku Karolíne Korchovej, ktorá ušla našej obrane a „robbenovsky“ poslala loptu za chrbát bezmocnej Števkovej. Bola to práve rýchlosť a technická vyspelosť tejto ľavej krídelníčky Baníka, ktorá nám počas zápasu spôsobovala najväčšie problémy, nedokázali sme ju účinne brániť a tak Karolína v druhom polčase pridala ďalší gól Ostravy a z jej strany padol aj gól Adély Kotrčovej na 3:1, ktorý uzavrel skóre zápasu.
Inak to však na ostravskom trávniku rozhodne nevyzeralo na hru mačky s myšou. Centrálna os nášho tímu fungovala výborne a nepúšťala „Baníčky“ do vyložených príležitostí. Hrali sme s nadšením, v strede poľa sme súperkám nedávali ani centimeter priestoru navyše. A preto sme sa do ďalšej gólovej šance v prvom polčase, napriek optickej prevahe súpera, dostali my, no obrana Baníka stihla tesne pred čiarou vymedzujúcou pokutové územie „zatiahnuť ručnú bzrdu“ a z nariadeného priameho kopu už Ema Adamíková nenamierila presne. Gól, ktorým sme znížili na 2:1 padol po vyhranom súboji Mišky Palášthyovej, prudkej strele Nely Červíkovej, ktorú domáca brankárka len vyrazila, a nábehu Natálie Pivarčovaj, ktorá vidiac celú akciu, v šprinte snáď zo stredového kruhu predbehla brániacu hráčku, a zoči voči odkrytej bráne s loptou na kopačke už nezaváhala. A Tatrankám patrila aj posledná akcia zápasu, v ktorej sme vysunuli Mišku Palášthyovú do samostatného nájazdu, ten však zakončila strelou tesne vedľa brány.
Tím Baníka Ostrava bol síce nad sily našich Tatraniek, ale cieľom zápasu bolo predovšetkým získať skúsenosti v súboji s tímom, ktorý nás prevyšuje individuálnymi schopnosťami hráčok i čítaním hry, a posunúť tak našu vlastnú hru o kúsok vyššie. Proti kvalitám súpera sme my postavili dobrú kondičnú a pri niektorých hráčkach aj rýchlostnú pripravenosť, zdravú agresivitu i vynikajúcu brankárku, ktorá jasne predčila brankárku Ostravy v rozohrávke a v závere zápasu zlikvidovala aj pokutový kop nariadený po (zbytočnom) faule našej obrankyne.



Ostravu sme opustili v nedeľu ráno o 9:00, aby sme už o hodinu neskôr nastúpili v Albrechticiach na zápas proti spojenému tímu FC Hlučína a MFK Karviná. V bráne dostala priestor Natália Vaneková, len na striedačke začínali viaceré naše opory Miška i Maťka Pavlendové, Ema Adamíkoví, Diana Barroso aj kvôli menšiemu zraneniu z predchádzajúceho súboja s Ostravou aj Miška Brigantová. Zápas tak bol v úvode vyrovnaný a dokonca sa náš súper ujal vedenia , no keď sme prestriedali, zlepšili sme hru a začali dávať aj góly: tri strelila Nela Červíková, po jednom góle zaznamenala Sarah Števková, Maťka Pavlendová, Mia Sabalová i Miška Palášthyová. Súper dokázal už len znížiť z pokutového kopu, konečný obraz hry i výsledok 2:7 zneli jasne v náš prospech.





Chcem sa poďakovať našim hráčkam sa výborné výkony a bojovnosť na ihrisku, no i za príkladné správanie mimo neho. Trénerom ďakujem za prípravu tímu a organizáciu výjazdu, zúčastneným rodičom sa podporu a poskytnutý servis a nášmu šoférovi zato, že nám bol kedykoľvek k dispozícii a ako „znalec Ostravy“ nám pomohol zorientovať sa vo veľkom meste. A v neposlednom rade ďakujem obci Bzenica, ktorá poskytla za finančnú podporu tomuto výjazdu. Myslím, že sme našej obci a futbalu za našimi západnými hranicami urobili výborné meno, na ktoré môžu byť právom hrdí nielen členovia klubu, ale aj každý Bzeničan.